Plávanie a hydroterapia sú pre dospelého Michala s DMO skvelým spôsobom, ako uvoľniť svaly a načerpať novú energiu. Pozrite sa, ako sa vraciame do bazéna. Po pandémii sme opäť v bazéne. Žili sme spolu s našim Michalom v bubline, ktorá aj nás výrazne obmedzovala. Nemali sme však na výber. Michal trpí epileptickými záchvatmi a naša neurologická lekárka nám nedala odporúčanie na očkovanie vakcínou proti COVID-19. Z toho dôvodu sme mali obavy, aby sa Michal nenakazil touto chorobou. Nevedeli sme si predstaviť, ako by ju znášal a hospitalizácia nás strašila. Pravdepodobne by nás nepustili do nemocnice s Michalom, ako jeho sprievod a on sa nevie sám ani najesť a ani napiť. Asi by bol evidovaný, ako neperspektívny pacient a v preplnenej nemocnici by venovali pozornosť pacientom, ktorí majú šancu prežiť.

Prvý rok pandémie chodil Michal do posledného ročníka Praktickej školy a v druhom roku už navštevoval Zariadenie sociálny služieb ROSA. Obidve tieto inštitúcie sú v Bratislave na Patrónke. Opatrenia aj tu boli prísne a mapovali súčasnú pandemickú situáciu. Aj keď má Michal rád kolektív, tak počas pandémie navštevoval tieto zariadenie približne každý druhý mesiac. Snažili sme sa obmedzovať jeho kontakty. Ešte aj koncom marca tohto roku mali v zariadení pozitívnych klientov. Takže naše obavy boli na mieste.

Nevýhodou tejto bubliny bolo to, že Michal mal výrazne obmedzený kontakt so svojimi rovesníkmi. Bol predovšetkým so mnou izolovaný od vonkajšieho sveta. Niekedy som mu už liezol na nervy a tým, ako dospieva sa mení aj jeho správanie. V niektorých situáciách začal byť podráždenejší a svoju nespokojnosť začal výrazne prejavovať.

Pred pandémiou chodil Michal pravidelne do bazéna, kde mal svojho osobného trénera. Naučil ho ako tak plávať. Samozrejme s trénerovou pomocou. Po pandémii sa však všetko zmenilo a stratili sme túto možnosť plávania s trénerom.

S manželkou sme si povedali, že to zvládneme. Michal potrebuje zmenu a hneď po otvorení bazéna na Mokrohájskej ceste sme šli plávať. Výhodou tejto plavárne je to, že sem môžu chodiť aj hendikepovaní. S Michalom idem do panskej šatne a moja polovička do dámskej.

Opäť sa stretávame pri bazéne a spoločnými silami dávame Michala do bazéna. Miluje vodu a prikladá si ucho k jej hladine, aby počúval jej šum a v jednom kuse skláňa bradu, aby sa jej napil. Vodu pije po celý čas plávania. Pri Michalovi sa striedame spolu s manželkou, aby sme si tiež zaplávali. Michal pláva tak, že zozadu ho držíme za päty a on si v pohode pláva „psíka“. Pokiaľ má náladu, tak na chrbte bez problémov splýva s tým, že má ponorené uši vo vode a počúva jej žblnkot.

Ernest Klotton