Pripomienkovanie legislatívneho procesu LP/2016/436 Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v júni 2016 začalo prípravy na legislatívnu zmenu, po ktorej by malo prísť k úpravám výšky príspevkov pre osoby s ŤZP. Za hlavný cieľ si vytýčilo zvýšiť príjmy pre poberateľov príspevku na opatrovanie, ktorí sa starajú o člena rodiny s ŤZP. Ministerstvo si vraj uvedomuje, že táto fyzicky aj psychicky náročná služba znemožňuje danému človeku stabilizovať si príjem a kariérne rásť. Medzi najdôležitejšie zmeny zákona patrí:

1. zvýšenie výšky príspevku na opatrovanie zo súčasných 220,52 € na 247,65 €, čo predstavuje reálne zvýšenie o 27,10 € mesačne.
2. zvýšenie ochrany príjmu opatrovanej fyzickej osoby s ŤZP zo súčasných 1,4 násobku životného minima na 1.7 násobok.
3. predĺženie obdobia platenia dôchodkového poistenia štátom za opatrovateľov, kde momentálna hranica je 12 rokov (do 18 roku dieťaťa), na celé obdobie, v ktorom ZŤP osoba reálne starostlivosť potrebuje.

Nakoľko pripravované zmeny v zákone sa nám javia ako nedostatočné a neriešia ťažkú životnú situáciu rodín, ktoré sa starajú o svojho ťažko postihnutého člena, zapojili sme sa v priebehu  augusta do tzv. vonkajšieho pripomienkovacieho konania LP/2016/436 Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon 447/2008 Z. z.  Do prípravy novely zákona sa totiž môže zapojiť aj verejnosť, a to prostredníctvom svojich námetov a podnetov.

Vo svojich pripomienkach sme sa zamerali nielen na navrhované zvýšenie výšky príspevku na opatrovanie, ale aj na ostatné aspekty a podmienky, ktoré výšku a samotné vyplácanie tohto príspevku ovplyvňujú.

Nesúhlasíme s navrhovaným navýšením príspevku na opatrovanie, nakoľko toto navýšenie nezohľadňuje potreby rodín starajúcich sa o svojich ZŤP členov. Osoba poberajúca príspevok na opatrovanie  pri starostlivosti o ZŤP človeka vykonáva svoju činnosť celých 24 hodín, bez nároku na oddych, PN či dovolenku. Okrem bežnej starostlivosti vykonáva často aj zdravotnícke úkony, a to nad rámec svojich vedomostí a skúseností z tejto oblasti, napr. pomoc pri ťažkých epileptických záchvatoch, starostlivosť o dýchanie, obsluha kyslíkových prístrojov, hygiena pri vývodoch, manuálna pomoc pri  vyprázdňovaní, podávanie inzulínu, kŕmenie pomocou sondy a iné úkony (ospravedlňujem sa za neodborné výrazy). Nakoľko predpokladáme, že v záujme štátu je, aby starostlivosť  o osoby s ŤZP zostala na úrovni rodiny, mal by mať opatrovateľ aspoň status zamestnanca štátu a preto sa prikláňame k návrhu navýšiť  peňažný príspevok na výšku minimálnej mzdy.

Rodiny, v ktorých je jeden živiteľ nútený vzdať sa práce a tým aj pravidelného príjmu, pre ťažký zdravotný stav dieťaťa či iného člena rodiny, sa časom dostávajú do finančnej, sociálnej a ľudskej krízy, ktorá často vedie až k rozpadu fungujúcich vzťahov a celej rodiny. Podpora takejto rodiny by nemala spočívať len vo finančnej pomoci štátu, ktorá je úplne nedostačujúca, ale aj v oblasti psychologickej, sociálnej či pracovnej. Miesto poskytnutia podpory rodiny, aby sa zaradila do pracovnej oblasti a bola schopná si riešiť vniknutú nepriaznivú finančnú situáciu, je táto rodina v neustálej konfrontácii so zdravotníctvom a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Samotné vysporiadanie sa so skutočnosťou, že v rodine pribudol člen s ťažkým zdravotným postihnutím je neskutočne ťažké a k tomu neustály kolotoč jednaní s úradmi a dokazovaní svojej nepriaznivej situácie je frustrujúci, deprimujúci a vedie rodiny k úplnému vyčerpaniu.

Navrhujeme zrušiť podmienenosť poskytnutia a výšky príspevku na opatrovanie a ostatných kompenzácii príjmami rodiny. Kompenzácia je pre ZŤP dieťa či dospelého člena rodiny, nie pre rodiča. Rodič ako keby úplne vypadol zo systému. Rodiny, ktoré sa dlhodobo starajú o ZŤP dieťa či dospelého, sú oveľa viac zaťažené finančnými výdavkami, ktoré sa spájajú s touto špecifickou starostlivosťou. Majú zvýšené náklady na lieky, hygienické potreby, zdravotnícky materiál, na časté hospitalizácie, kompenzačné a rehabilitačné pomôcky, rehabilitácie či liečebnú starostlivosť, bez ktorých by starostlivosť o ZŤP člena rodiny vo väčšine prípadov nebola vôbec možná. Na zdravotné kočíky, invalidné vozíky, autosedačky, zdvíhacie zariadenia, špeciálne stoličky a mnoho iných kompenzačných pomôcok, ktoré vyhovujú tomu ktorému pacientovi, sú potrebné doplatky, ktoré sa šplhajú do výšky aj niekoľko tisíc eur.

Požadujeme tiež zrušiť niektoré ustanovenia v zákone, ktoré ovplyvňujú výšku a samotné vyplácanie kompenzačných príspevkov, a ktoré považujeme pre rodiny so ZŤP členom za diskriminujúce ako napr.:

• skutočnosť, že sa do príjmu rodiny započítava aj príjem nezaopatrených  detí či zaopatrených neplnoletých detí, žijúcich v spoločnej domácnosti, nakoľko sa vo väčšine prípadov jedná o brigádu dieťaťa, ktoré pracuje z dôvodu zabezpečenia si vlastných výdavkov, ktoré mu rodičia nie sú schopní  z nedostačujúcich finančných prostriedkov poskytnúť (zabezpečenie si nákladov na vlastné štúdium, výpočtovú techniku, náklady na telefón či samotné vreckové),
• zrušiť obmedzenie mesačného príjmu zo zamestnania pre osobu, ktorá opatruje osobu ZŤP (2-násobok sumy životného minima) – berieme to ako istú formu diskriminácie, nakoľko ak chce alebo musí pracovať, je podľa tohto zákona potrestaná 3x, nakoľko sa jej znižuje príspevok o 49,80 €, ktoré dostáva ak nemá príjem zo zamestnania a tiež rodina ako celok pri ročnom zúčtovaní nesmie prekročiť 3-násobok životného minima,
• znižovanie príspevku na opatrovanie z dôvodu hospitalizácie či liečenia ZŤP človeka trvajúceho viac ako 30 dní, znižovanie príspevku ak dieťa chodí do školy viac ako 20 hodín týždenne a tiež znižovanie príspevku z dôvodu príjmu opatrovanej osoby s ZŤP, pričom príjmom sa väčšinou rozumie invalidný dôchodok, ktorý je priznaný osobe s ZŤP do dovŕšení 18 roku.

Okrem kompenzačných príspevkov by bolo potrebné úplne zmeniť  sociálne poradenstvo, ktoré by naozaj slúžilo na podporu rodiny, nie len na informovanie (a ani to v skutočnosti nefunguje). A to aj na psychologickú podporu rodiny, aby nedochádzalo k častým rozvodom, z dôvodu, že jeden rodič situáciu „nezvláda“. Tiež sociálnu či pracovnú podporu rodiny, aby sa znova začlenila do spoločnosti a jej členovia do pracovného procesu. K tomu je však potrebné doriešiť napr. tzv. odľahčovaciu, opatrovateľskú či asistenčnú službu, na nevyhnutne potrebný čas a podľa miery postihnutia, keď ZŤP dieťa či dospelý práve nenavštevuje školu, chránenú dielňu či denný stacionár.

Sociálne poradenstvo by nemalo fungovať systémom  „musíš“ a „nemôžeš“ ale podporovať rodinu so ZŤP členmi, informovať ju o jej právach, možnostiach a pomáhať prekonávať ťažkú životnú situáciu, čo znamená aj starostlivosť a pomoc rodičom a opatrovateľom ZŤP osôb.