Vybavovanie kompenzácií a príspevkov pre naše ťažko zdravotne postihnuté deti pripomína beh na dlhú trať cez prekážkovú dráhu. Keď už máte pocit, že ste predložili všetky lekárske nálezy, zmluvy a potvrdenia a cieľová rovinka je na dosah, môže prísť nečakané zakopnutie. Čo je na tom najsmutnejšie? Že vás oň nepripraví zhoršený zdravotný stav dieťaťa, ale nepozorné oko úradníka a čaro nechceného v podobe vopred predpripravených textových šablón.

Nedávno sme doma prežívali presne takýto moment, o ktorý sa s vami musíme podeliť. Môže totiž zachrániť peniaze a nervy mnohým ďalším rodinám, ktoré momentálne prechádzajú novým procesom integrovanej posudkovej činnosti.

Keď papier znesie všetko, aj protiklady

Žiadali sme na úrade práce o peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla pre nášho syna Michala. Michal je verným návštevníkom rehabilitačného strediska v Zariadení sociálnych služieb ROSA na Dúbravskej ceste v Bratislave, kam ho ambulantnou formou vozíme každý jeden pracovný deň. Priamo pri podaní žiadosti sme úradu transparentne doručili všetko: zmluvu o poskytovaní sociálnej služby aj čerstvé potvrdenie o dochádzke.

Po týždňoch čakania nám do schránky dorazil kľúčový dokument prvej etapy – Integrovaný posudok.

Na prvý pohľad čisté víťazstvo. Úrad uznal Michalovo ťažké zdravotné postihnutie v celom rozsahu diagnóz, potvrdil najvyšší V. stupeň odkázanosti na pomoc inej osoby a jasne deklaroval, že je odkázaný na individuálnu prepravu autom. Všetky navrhované príspevky označil za vhodné. Človek by si vydýchol a s uspokojením papier odložil. Lenže diabol sa skrýva v detailoch. A v tomto prípade na dvoch susediacich stranách odôvodnenia.

Pri podrobnom čítaní sme narazili na absurdný vnútorný rozpor, ktorý by v nasledujúcom kroku znamenal okamžité zamietnutie peňažného príspevku na auto:

• Na strane 6 úradník správne zaznamenal realitu z nášho sociálneho zisťovania: „Pán Michal Klotton denne približne 4 až 5 hodín navštevuje rehabilitačné stredisko - zariadenie sociálnych služieb ROSA...“ Dokonca milo zakomponoval informáciu, že tam Michal chodí plávať, čo úradníčke zostalo v pamäti z rozhovoru o našich voľnočasových aktivitách.

• Otočíte list a na strane 7, kde sa posudzujú priame podmienky na auto, svieti šokujúca veta: „...toho času nie je zamestnaný, neposkytuje sa mu sociálna služba v zariadení, nenavštevuje školu, a ani uvedené nebude spĺňať do budúcnosti, nakoľko jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať zamestnanie, navštevovať zariadenie sociálnych služieb alebo školu.“

Prečo je táto „maličkosť“ likvidačná?

Zákon o kompenzáciách ŤZP hovorí jasne. Auto nedostanete len preto, že máte ťažkú diagnózu a lekár vám napíše, že ste odkázaní na prepravu. Musíte splniť takzvanú podmienku aktivity. Vozidlo musíte reálne využívať na prepravu do zamestnania, školy alebo do zariadenia sociálnych služieb, a to najmenej dvakrát v týždni.

Ak by sme tento posudok nechali tak a nepodali odvolanie, úrad by v ďalšom kroku vydal finálne rozhodnutie. A hádajte, o čo by sa oprel? O svoju vlastnú vetu zo strany 7. Napísali by nám: „Ľutujeme, ale príspevok na auto vám neschvaľujeme, pretože podľa posudku syn nenavštevuje žiadne zariadenie sociálnych služieb a auto by tak nemalo určený účel a frekvenciu prepravy.“ Úradník pri písaní textu pravdepodobne mechanicky skopíroval šablónu určenú pre úplne ležiacich pacientov, ktorí zostávajú výlučne v domácej starostlivosti, a zabudol ju prepísať podľa reálnych podkladov, ktoré mal v Michalovom spise.

Naša rada: Čítajte posudky ako detektívi

Z tejto skúsenosti plynie pre nás všetkých jedno veľké ponaučenie. Keď vám z úradu príde hrubá obálka, netešte sa predčasne tomu, že vám na prvej strane schválili status ŤZP alebo odkázanosť na vozidlo.

1. Prečítajte si odôvodnenie od prvého slova až po posledné slovo. Hľadajte akékoľvek tvrdenia, ktoré nezodpovedajú vašej realite.

2. Sledujte kontinuitu. Nekonštatuje úrad na jednom mieste niečo, čo na druhom sám popiera?

3. Využite lehotu na odvolanie. Integrovaný posudok nie je nemenné písmo sväté. Od jeho doručenia plynie zákonná 15-dňová lehota, počas ktorej môžete podať odvolanie.

My sme okamžite reagovali a podali odvolanie, v ktorom úrad na tento zjavný rozpor slušne, diplomaticky, ale nekompromisne upozorňujeme. Poukázali sme na to, že Michal podmienku 2-krát týždenne svojou každodennou dochádzkou do ROSY nielen spĺňa, ale vysoko prekračuje. Veríme, že úrad využije inštitút takzvanej autoremedúry (samopravy) a spornú vetu opraví priamo na mieste bez toho, aby sa vec naťahovala cez nadriadené orgány.

Systém robia ľudia a ľudia robia chyby – obzvlášť pod tlakom byrokracie a nových zákonov o integrovanej posudkovej činnosti. Našou úlohou ako opatrovníkov a rodičov je však byť ostražitými partnermi a nenechať prejsť administratívne preklepy, ktoré by mohli naše deti pripraviť o mobilitu a dôstojnejší život. Sledujte svoje spisy, pýtajte sa a nenechajte sa odbiť!