Medzi ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a ich rodinami sa v posledných mesiacoch šíri nebezpečný mýtus. Predstava, že ak máte z minulosti v rukách komplexný posudok, v ktorom nie je navrhnutý žiadny ďalší termín preposúdenia, máte „vyhraté“ a kolotoču na úradoch ste definitívne unikli. Je to obrovská ilúzia. Realita nového systému integrovaného posudzovania (IP) je totiž oveľa krutejšia. Nový filter štátu dopadne na hlavu takmer každého. Stačí jedna jediná zmena v živote a byrokratická mašinéria vás pohltí znova.

Kto všetko reálne padá do siete?

Pravidlá hry sa zásadne zmenili. O integrovaný posudok musí po novom požiadať KAŽDÝ, kto chce alebo potrebuje akýkoľvek nový príspevok, novú pomôcku či novú sociálnu službu. Týka sa to bez výnimky aj tých občanov, ktorí majú v starom posudku čierne na bielom napísané, že ich stav je trvalý a ďalšie preposúdenie nie je potrebné.

Podčiarknuté a zrátané: novým integrovaným posudzovaním neprechádzajú len tí ľudia, ktorí majú z minulosti „doživotný“ posudok A ZÁROVEŇ už nikdy v živote nebudú potrebovať nič nové. Žiadnu novú mechanickú či digitálnu pomôcku, žiadny nový príspevok na benzín, úpravu bytu, žiadne navýšenie hodín osobnej asistencie či umiestnenie v zariadení sociálnych služieb. Povedzme si však úprimne – v realite progresívnych ochorení, starnutia a prirodzených zmien v živote človeka je takýto stav absolútnou utópiou. Skôr či neskôr sa v situácii, kedy bude nutné požiadať o novú formu pomoci, ocitne takmer každý. A v tom momente ho štát vtiahne do nového systému IP.

Absurdita systému: Jedna chyba úradu a idete od nuly

Ešte desivejší rozmer celej legislatívy sa ukrýva v momente, keď úrad pochybí. Predstavte si banálny, no v praxi úplne bežný scenár: odkázaný človek prejde celým procesom integrovaného posudzovania. Úradný aparát však „niečo“ zabudne navrhnúť. Opomenie konkrétnu kompenzáciu, nesprávne určí rozsah hodín alebo nezahrnie pomôcku, ktorú človek preukázateľne potrebuje.

Človek, vyčerpaný mesiacmi čakania, si tento detail nevšimne včas, nestihne sa v zákonnej lehote odvolať a rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Čo nasleduje potom? Akékoľvek racionálne riešenie v podobe „rýchlej opravy“, doloženia chýbajúceho papiera či opravného usmernenia neexistuje. Ak bude chcieť odkázaný občan získať to „niečo“, čo úrad vlastnou chybou opomenul, nebude mať na výber. Bude musieť absolvovať celý proces integrovaného posudzovania od úplného začiatku. Znova lekárske nálezy, znova posudky, znova mesiace neistoty a čakania.

Aby toho nebolo málo, nad ľuďmi neustále visí Damoklov meč. Podľa zákona totiž konanie o integrovanom posudku môže začať aj samotný správny orgán z vlastného podnetu – napríklad vtedy, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti doterajšieho posudku. Pokoj a právnu istotu tak v tomto systéme nemá garantovanú nikto.

Prst ukazuje na vinníka: Mimovládky svoju prácu urobili

Povedzme to nahlas a priamo: tento zákon je zlý, nedomyslený a nehumánny. Mimovládky s ďalšími občianskymi združeniami, organizáciami a odborníkmi z praxe, na tieto obrovské diery a riziká jasne upozorňovali. Podávali hromadné pripomienky, bili na poplach a presne opisovali tieto krízové scenáre, ktoré dnes ľudia zažívajú na vlastnej koži. Boli však ignorovaní.

Dnes dôrazne odmietajú akýkoľvek alibizmus a prenášanie zodpovednosti. Nie je úlohou mimovládok, občianskych združení ani vyčerpaných jednotlivcov, aby plátali diery v legislatíve alebo suplovali štát. Mimovládky si svoju úlohu splnili – na problém včas a odborne upozornili a upozorňujú naň znova.

Zodpovednosť za tento stav nesie ministerský aparát na čele s ministrom. Oni tento legislatívny paškvil pripravili, oni ho presadili a je ich svätou povinnosťou ho v čo najkratšom čase opraviť.

Čo sa musí okamžite zmeniť?

Ak nemá systém pomoci pre najzraniteľnejších definitívne skolabovať, musíme vidieť okamžité kroky v troch rovinách:

1. Expresná novela zákona: Musí dôjsť k okamžitej legislatívnej oprave, ktorá odstráni nezmyselné byrokratické pasce a zamedzí tomu, aby bol občan trestaný za administratívne pochybenia úradov.

2. Masívne posilnenie kapacít: Nový systém integrovaného posudzovania extrémne zahltil úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Bez okamžitého navýšenia počtu zamestnancov a ich adekvátneho ohodnotenia sa čakacie lehoty natiahnu na neúnosnú mieru.

3. Riadne školenia a písomné metodické usmernenia: Radoví úradníci na referátoch často sami netušia, ako v komplikovaných prípadoch postupovať. Ruka v ruke s novelou musí ísť kontinuálne poradenstvo zo strany ministerstva. A pozor – toto poradenstvo nesmie prebiehať formou ústnych debát „jedna pani povedala“ na chodbách. Úradníci potrebujú jasné, záväzné a písomné metodické usmernenia, o ktoré sa môžu pri svojich rozhodnutiach oprieť a chrániť tak seba aj občana.

Zákon mal slúžiť ľuďom, nie ľudia zákonu. Je najvyšší čas, aby ministerstvo prebralo zodpovednosť a začalo konať.