Keď sa narodí dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, kolobeh dní rodičov sa podriadi rehabilitáciám, lekárom a neustálej starostlivosti. Roky utekajú a z malého dieťaťa sa zrazu stáva dospelý človek. Osemnáste narodeniny sú pre každého mladého človeka symbolom slobody. Pre rodiny, ktoré sa starajú o dieťa s mentálnym a fyzickým hendikepom, však tento míľnik znamená niečo úplne iné – vstup do nekompromisného sveta paragrafov, kde doterajší status „rodiča“ pred úradmi stráca svoju automatickú váhu.

Mnoho rodičov dodnes žije v predstave, že po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa stačí zájsť na súd a požiadať o jeho „zbavenie svojprávnosti“. Slovenská legislatíva však v tejto oblasti urobila obrovský krok vpred k ľudskosti.

Prechod do dospelosti prináša rodinám s ŤZP deťmi nové výzvy. Včasné riešenie opatrovníctva ochráni ich finančné aj praktické záujmy. Autor: AI Editee

Človeka už nemožno úplne "zbaviť" práv

Úplné zbavenie svojprávnosti už podľa slovenského práva nie je možné. Tento inštitút bol zrušený, pretože moderná spoločnosť uznáva, že každý človek – bez ohľadu na mieru svojho postihnutia – má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a vlastnú identitu.

Súd dnes už nikoho „nevymaže“ z právneho sveta. Po novom môže osobu iba obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, a to výlučne vtedy, ak pre duševnú poruchu alebo mentálne postihnutie nie je schopná robiť právne úkony samostatne. Kľúčové je slovo rozsah. Súd presne špecifikuje, čo človek sám nezvládne, pričom vo všetkých ostatných oblastiach mu spôsobilosť zostáva zachovaná.

Ako prebieha proces na súde? (Krok za krokom)

Celý tento proces prebieha výlučne prostredníctvom príslušného súdu a skladá sa z piatich základných fáz:

1. Podanie návrhu na súd: Konanie sa začína na okresnom súde v mieste bydliska dotknutej osoby. Návrh môže podať blízky príbuzný (rodič, súrodenec), prokurátor, prípadne poskytovateľ sociálnych služieb, v ktorého zariadení dieťa pobýva.

2. Vypracovanie znaleckého posudku: Súd do konania prizve psychiatrického znalca. Jeho úlohou je osobne vyšetriť zdravotný stav mladého človeka a stanoviť presný rozsah toho, čo vzhľadom na svoj hendikep dokáže a čo už nie.

3. Súdne konanie a osobný výsluch: Súd nekoná len „od stola“. Sudca musí dotknutú osobu osobne vypočuť. Samozrejme, len v prípade, ak to jej zdravotný stav dovoľuje. Cieľom je zistiť jej názor, úroveň porozumenia a navnímať jej realitu.

4. Rozhodnutie o obmedzení: Vo výslednom rozsudku súd presne vymenuje oblasti, v ktorých človek nemôže konať sám. Najčastejšie ide o nakladanie s väčším finančným obnosom, uzatváranie a podpisovanie zmlúv (napr. s mobilným operátorom, kúpa nehnuteľnosti) či rozhodovanie o zdravotnej starostlivosti.

5. Ustanovenie opatrovníka: Súčasne s obmedzením spôsobilosti súd menuje opatrovníka – najčastejšie rodiča alebo inú blízku osobu. Opatrovník sa stáva „oficiálnym hlasom“ a legálnym zástupcom dieťaťa pre tie úkony, ktoré má v rozsudku zakázané.

Je dôležité vedieť, že obmedzenie spôsobilosti nie je trvalé. Život a medicína prinášajú zmeny, a preto súd toto rozhodnutie pravidelne preskúmava (zvyčajne každé 3 roky). Zisťuje sa, či dôvody stále trvajú, alebo či sa stav človeka nezlepšil natoľko, aby mu mohlo byť vrátených viac práv.

Praktický paradox plnoletosti: Prečo začať s vybavovaním už 6 mesiacov pred 18. narodeninami?

Z teoretického hľadiska to znie jasne, no realita rodín s ťažko postihnutými deťmi naráža na tvrdú byrokratickú stenu. Predstavte si situáciu: Vaše dieťa oslávi 18 rokov. Je mentálne aj fyzicky vážne postihnuté, nedokáže komunikovať a nevie sa podpísať. Zo dňa na deň sa však pred zákonom stáva dospelým občanom s plnou právnou zodpovednosťou.

Štát mu v tomto období spravidla prizná invalidný dôchodok. A práve tu nastáva obrovské zablokovanie, na ktoré ako rodičia musíte byť pripravení:

• Mladý človek si nedokáže sám založiť účet v banke, pretože banka vyžaduje jeho podpis, ktorý fyzicky nie je schopný urobiť. Rodič už za neho podpisovať nemôže, lebo dieťa je plnoleté.

• Peniaze začnú chodiť na poštu. Na pošte vám však odmietnu vydať invalidný dôchodok aj úradné zásielky do vlastných rúk, pretože nie ste oficiálnym opatrovníkom dospelého adresáta.

Zrazu sa ocitnete v patovej situácii – peniaze pre dieťa sú na pošte, no vy k nim nemáte legislatívny kľúč. Súdne mlyny melú pomaly a konanie o obmedzení spôsobilosti a ustanovení opatrovníka trvá mesiace.

Z tohto dôvodu dôrazne odporúčam nečakať a podať návrh na súd ideálne do 6 mesiacov od dosiahnutia 18. roku veku. Týmto včasným krokom predídete mesiacom bezradnosti, kedy by rodina mohla zostať bez finančných prostriedkov určených na starostlivosť o dieťa, zatiaľ čo by sa čakalo na právoplatné rozhodnutie súdu.

Chrániť práva a dôstojnosť našich detí znamená myslieť dopredu a nenechať ich bezbranné v labyrinte úradných pravidiel.