Zjednodušiť vybavovanie na úradoch, odstrániť zbytočnú byrokraciu a posúdiť človeka pod jednou strechou. Taká bola hlavná myšlienka nového systému posudzovania odkázanosti. Skutočná prax však mnohým rodinám so zdravotne znevýhodnenými členmi prináša namiesto sľubovanej úľavy neistotu a obavy. Čakacie lehoty sa naťahujú, úradné rozhodnutia si často protirečia a obetavá starostlivosť rodičov býva paradoxne pochopená ako „samostatnosť“ dieťaťa. Ako zmeniť systém tak, aby skutočne pomáhal a videl za papierom živého človeka?

Dobrý zámer, ktorý sa v praxi stráca

Keď 1. septembra 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti, predstava znela sľubne. Namiesto dvoch či troch odlišných konaní na obciach, krajoch a úradoch práce sa posudzovanie zjednotilo pod úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeden integrovaný posudok mal zastrešiť všetko – od kompenzačných príspevkov až po sociálne služby. Detailné pravidlá vykonávania neskôr určila vyhláška MPSVR SR č. 51/2025 Z. z.

Pre rodiny, ktoré sa nepretržite starajú o svojich blízkych, však paragrafy znamenajú málo, ak zlyháva každodenná prax. Zákon síce garantuje lehotu 60 dní na vypracovanie posudku s možnosťou predĺženia o ďalších 60 dní v zložitejších prípadoch, no masívny nárast agendy prenesenej zo samospráv spôsobuje v systéme obrovský nápor. V praxi tak rodiny čakajú na verdikt výrazne dlhšie. Prechodné ustanovenia síce chránia už priznané opakované príspevky a opatrovateľské nároky pred plošným rušením, no obrovský strach prichádza pri nových žiadostiach, zmene zdravotného stavu či pri posudzovaní dospievajúcich detí, ktoré dosahujú plnoletosť.

Za každým úradným tlačivom a lekárskym posudkom sa skrýva konkrétny ľudský príbeh a každodenný zápas rodiny o dôstojný život. Ilustračné foto: AI Gemini

Keď úspech rodiny úradníci vyhodnotia ako nedostatok potreby

Najväčším paradoxom dnešného posudzovania je moment, keď sa nepretržitá obetavosť rodičov obráti proti nim samotným. Ak sa dieťa vďaka celodennej, vyčerpávajúcej starostlivosti posunie čo i len o malý krok vpred, úradný posudok to často vyhodnotí po svojom. Na papieri sa z neho zrazu stane „samostatnejší človek“, hoci jeho reálny zdravotný stav sa vôbec nezlepšil.

Tento jav sa týka najmä diagnóz so skrytým priebehom, ktoré na prvý pohľad nevidno. Zdanlivo bežné fungovanie dieťaťa s diabetom prvého typu, epilepsiou či poruchou autistického spektra je v skutočnosti výsledkom obrovskej námahy rodičov. Málokto vidí prebdené noci, neustále meranie hodnoty cukru, sledovanie hroziacich záchvatov či podávanie liekov s presnosťou na minútu. Ak úradník zhodnotí len to, že dieťa navštevuje školu a komunikuje, no prehliadne celodenný dohad rodiča, nejde o drobnú chybu. Ide o zásadné neporozumenie reálnemu životu.

Rozdielne metriky a neistota medzi okresmi

Ďalšou pálčivou témou je chýbajúca jednotnosť. Rodičia sa v praxi opakovane stretávajú s tým, že rovnaký zdravotný stav a podobné lekárske správy bývajú v dvoch rôznych okresoch posúdené úplne odlišne.

Posúdenie odkázanosti nemôže byť lotériou, v ktorej výsmešne rozhoduje to, na ktorý úrad žiadosť podáte alebo ako si konkrétny posudkový lekár vyloží tabuľky vyhlášky. Rodiny potrebujú predvídateľné, jasné a spravodlivé pravidlá, ktoré platia rovnako pre celú krajinu. Bez ohľadu na to, či bývajú vo veľkom krajskom meste alebo v malej dedine.

Ochrana rodín počas neprimerane dlho trvajúceho úradovania

Ak štát nedokáže dodržať vlastné zákonné lehoty, celú ťarchu meškania nesmie znášať občan. Rodiny po podaní novej žiadosti či preposúdení žijú celé mesiace vo vzduchoprázdne, bez finančnej istoty a bez potrebnej podpory.

Riešenie musí byť férové. Ak úrady nestihnú vydať rozhodnutie včas, zraniteľná rodina na to nesmie doplatit výpadkom príjmu či prerušením pomoci. Kým štátny aparát nedokončí svoju prácu, vyplácanie pomoci a poskytovanie podpory musí plynúť bez prerušenia. Zodpovednosť za úradné prieťahy musí niesť štát, nie rodič pri lôžku dieťaťa.

Návrat k podstate a pohľad na človeka ako celok

Nový systém integrovaného posudzovania mal priniesť citlivejší a komplexnejší pohľad na sociálnu situáciu človeka, nie len mechanické bodovanie diagnóz. Žiadne tlačivo ani formulár totiž nedokážu zachytiť bezsenné noci, fyzické vyčerpanie a nepretržitý zápas rodičov o lepšiu budúcnosť svojho dieťaťa.

Rodiny nepotrebujú prázdne ubezpečovania, že sa veci časom upravia. Potrebujú okamžité, ľudské a funkčné riešenia. Skutočná zmena nastane až vtedy, keď úrady uvidia za každým spisom konkrétneho človeka a jeho rodinu – a namiesto prekážok im poskytnú spravodlivú a dôstojnú oporu.